Keďže som dostal pár reakcií na môj článok AMFO 2016 – okresné a krajské kolo Zvolen, kde sa vyjadrujete, že Zvolen nie je ojedinelý svojim prístupom k amatérskym fotografom, rozhodol som sa zhrnúť pohľad amatérskych fotografov na akcie. Tých reakcií našťastie nebolo veľa a tak dúfam, že tento článok pomôže kompetentným pochopiť ľudí, pre ktorých akcie sú.

Amatérski fotografi – kto to je

Amatérski fotografi sú ľudia, ktorí fotenie považujú za svoje hobby. Fotia pre radosť z fotenia samotného a svoje fotografovanie robia vo svojom voľnom čase, popri zamestnaní. Na rozdiel od bežných cvakačov (bez urážky – nazývam tak ľudí, ktorí si cvakajú na svoje fotoaparáty a iné zariadenia čokoľvek na svoju pamiatku, do rodinných albumov a pre sociálne siete) majú amatéri snahu sa posúvať ďalej, učia sa, zdokonaľujú a snažia sa priblížiť k profesionálom. Aj napriek tomu, že neabsolvovali žiadne školy, nevyštudovali žiadny fotografický, či umelecký smer. Vo väčšine netúžia po kariére profesionálneho fotografa, nerobia si falošné predstavy o tom, že prerazia vo svete profesionálnej fotografie. Nemajú k tomu potrebné školy a ani podporu známych fotografov. Samozrejme občas sa niekto do sveta profesionálov dostane, ale v globále amatér zostáva fotografom pre radosť z fotografovania.

Amatéri fotia všetky druhy fotografie – niektorí sú zameraní na určitý smer tvorby, iní fotia rôzne žánre, podľa nálady a príležitosti. Aj preto u nich nájdeme reportáž, krajinky, makro, portrét, umeleckú tvorbu – jednoducho všetko, čo fotografovanie ponúka.

Čomu sú fotografi vďační

Amatérski fotografi sú nesmierne vďační a teší ich, že stále existujú osvetové strediská, mestá, obce, organizácie, ktoré aj v dnešnej dobe vytvárajú rôzne aktivity (napriek tomuto protikultúrnemu zriadeniu, kde sa financovanie kultúry považuje za nutné zlo), kde majú možnosť prezentovať svoje práce a dostať sa tak do povedomia verejnosti. Nesmierne si vážia prácu kohokoľvek, kto vynakladá svoju energiu na organizovanie takýchto úžasných akcií a sú vždy pripravení pri týchto akciách pomôcť.

Na čom až tak nezáleží

Amatérski fotografi nepovažujú za najdôležitejšie, či ich fotografia získala na súťaži nejaké umiestnenie. Samozrejme, že ocenenie je povzbudením a poteší aj cena. Aj napriek tomu si amatérski fotografi uvedomujú, že porota musí vyberať zo všetkých žánrov a ich rozhodovanie je vždy subjektívne a aj výber je vždy podľa toho, čo je im najbližšie a výber je podľa subjektívnych kritérií.

Na čom záleží

Pre amatérskych fotografov je však dôležité, aby bola akcia dostatočne propagovaná. V prvom rade, aby bola propagovaná fotografom a zároveň, aby bola propagovaná verejnosti. Ak sa totiž akcie neustále zúčastňujú iba tí istí autori, ktorí sú zároveň jedinými návštevníkmi, prestáva mať akcia zmysel.

Rovnako záleží, aby mala akcia prínos pre samotných fotografov. Z tohoto dôvodu záleží na tom, aby sa fotografi stretli s odborníkmi (porotou), ktorí sa k fotografiám vyjadria, vyzdvihnú silné stránky, poukážu na slabé miesta, zdôvodnia podľa čoho vybrali víťazné fotografie a pod.

Inštalácia samotnej výstavy – samozrejme, že vždy záleží na možnostiach a priestoroch a mnohokrát ide o skutočnú alchýmiu. Sú však veci, ktoré sa dajú urobiť inak a chyby uvediem v odseku “Čo fotografov najviac hnevá”

Čo fotografov najviac hnevá

  1. Akcia prestala mať zmysel – toto sa stáva v okamihu, ak sa akcia robí automaticky, bez nadšenia, bez nových nápadov, ak sa organizovanie stane povinnosťou. Z akcie sa stáva komorné “dobre utajené” stretnutie tých istých ľudí. Na akcii sa nezúčastňujú noví autori, pretože o akcii nevedia a nemajú sa ako o nej dozvedieť. Akciu navštívia iba autori a pár ich známych počas vernisáže a návšteva iných ľudí je skôr náhodná, ako zámerná. Vtedy prestáva mať akcia zmysel a jej organizovanie nemôže tešiť ani samotných organizátorov.
  2. Ignorácia a povýšenosť porotcov – dobrý porotca by mal v prvom rade mať záujem podeliť sa o svoje skúsenosti. To, že je niekto dobrý profesionál, ešte nezaručuje, že je automaticky aj dobrý porotca. Ak porotca nedokáže udeliť všetky ceny, stretnutie s fotografmi je pod jeho úroveň, zavádza do akcie svoje vlastné pravidlá – akcia stráca zmysel. Takýto prístup nezlepší kvalitu súťaže a jediné, čo spôsobí, je nezáujem fotografov.
  3. Zlá inštalácia výstavy – tentoraz určite nejde o hnev v prípade, kde to kapacita neumožňuje, alebo pre rôzne iné príčiny organizátor nemá iné možnosti, takže opisované prípady sa týkajú miest, kde je možnosť a nevyužije sa. Samozrejme, ak niekto použije na vystavenie fotiek špendlíky, či pripináčiky, to už je absolútna neúcta (aj to tu už bolo). Ak je v súťaži preferované prihlasovať série fotografií a séria je rozhodená po rôznych častiach miestností, alebo je vystavená jedna fotografia zo série, tak celá séria tým stráca význam (nehovoriac, ak v postupovej súťaži postúpi jedna fotografia zo série do ďalšieho kola). Nepochopiteľné je vždy aj nevyužitie priestoru – vystavenie väčšieho počtu fotografií, bez ohľadu na to, či postupujú ďalej, ničomu neublíži. Sám autor si vie aspoň priamo konfrontovať fotky a zároveň mu môžu ostatní poradiť ako to urobiť lepšie.
  4. Hranie sa na dôležitých – organizovanie takýchto akcií je dôležité, pretože ak sa to robí dobre, tak oslovuje ľudí venovať sa fotografovaniu a prináša kultúru verejnosti. Niekto si však zamenil túto dôležitosť a miesto toho sa tvári, ako svetovo uznávaný odborník na fotografiu a jedine on vie, čo je skutočná kvalita. Dobrý odborník však vidí potenciál, dokáže poradiť, niečo do akcie priniesť.
  5. Nepočúvanie pripomienok – ak sa organizátor rozhodne robiť niečo pre fotografov a potom ho nezaujíma ich názor a stále si trvá na svojom, aj napriek tomu, že sa slová fotografov každý rok potvrdzujú a záujem o akciu oslabuje, tak sa z akcie stáva odškrtnutie si povinnosti zo strany organizátora. Najhoršie na tom je, že takýto organizátor si svoje konanie obhajuje tým, že dôvodom na pripomienky je neumiestnenie sa fotiek fotografov. Pre týchto organizátorov – znova si prečítajte časť “Na čom až tak nezáleží”
  6. Spájanie akcií na úkor akcie – ak sa spojí vyhlásenie výsledkov akcie pre fotografov s vyhlásením výsledkov pre výtvarníkov a pre toto spojenie nie je priestor na vystavenie diel ani jedných, ani druhých, tak niekde zlyhala organizácia. Samozrejme, ak platí bod č.1 a na akciu príde 10 fotografov a 10 výtvarníkov a to je celá návštevnosť počas trvania výstavy, je jasné, že robiť 2 takéto akcie nemá zmysel.

 

Čo fotografov teší a zarmucuje zároveň

Každý amatérsky fotograf je rád, ak zažije akciu, ktorá plní svoj účel. Je úžasné vidieť akciu plnú nádejných fotografov, plnú divákov a nadšených organizátorov. Je to vždy plné energie a klobúk dolu pred organizátormi, ktorí z takejto akcie vytvoria akciu regiónu. Žasnete nad návštevnosťou, nad záujmom verejnosti a politikov, nad novými nápadmi. Je výborné vedieť, že takýto organizátor vie, že vždy sa dá urobiť niečo lepšie a každý rok robí veci lepšie. Takéto je napr. AMFO v Leviciach, kde si myslíte, že prvý rok bol vrchol a zrazu vidíte, že každý ďalší rok je lepší, aj keď ste si mysleli, že sa nič vylepšiť už nedá. Alebo vidíte akciu, kde sa neboja zapojiť verejnosť napr. vyhlásením ceny diváka. Vždy sa divíte, ako dokáže organizátor nájsť nový spôsob ako zaujať a zároveň zachovať to čo funguje.

To je to, čo fotografov teší a zároveň zarmucuje. Pretože vtedy je vidieť, že sa to dá robiť, aby to napĺňalo zmysel. Zrazu vidíte, že mladí ľudia majú záujem a že ich je tu v hojnom počte. Ibaže ak to vo vašom okolí nefunguje, musíte byť zarmútení. A ja neviem prečo po návšteve takýchto akcií nadobúdam dojem, že stredné Slovensko niekde zaspalo. Niekde sa dostalo do slepej uličky a tvrdohlavo chce pokračovať aj napriek múru a tak stojí a prešľapuje na mieste. Na úkor mladých, na úkor všetkých okolo. Zrazu nadobúdate dojem, akoby mladá generácia fotografov vyrastala iba na západe a na východe našej krajiny, akoby záujem o fotografiu bol iba v týchto istých častiach republiky, akoby … Lenže ono to tak nie je, celé to je inak a ak si prečítate komentár k článku  AMFO 2016 – okresné a krajské kolo Zvolen a zistíte, že existuje v tom istom regióne akcia, ktorej sa zúčasňuje 440 mladých autorov s 1285 fotografiami, tak musíte byť zarmútení. V porovnaní so 150 fotografiami v krajskom kole AMFO.

Kritizovať nie je účel

Tento článok nemá byť kritikou, ale podnetom. Podnetom pre všetkých, ktorí organizujú, alebo chcú organizovať akúkoľvek akciu. Je to pohľad, ako to vidíme, ako to vnímame, k čomu smerujú jednotlivé rozhodnutia. Verím, že pomôže pochopiť ako vynakladať energiu tak, aby priniesla výsledok s pomôže vrátiť zablúdené akcie späť zo slepej uličky. Lebo nik nechce predsa robiť niečo, čo nemá zmysel.

Ak zaujalo, zdieľajte na:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Translate »